Správne vyhodnocovanie rozhodnutí je kľúčové: dobré rozhodnutia niekedy vedú k zlým výsledkom a naopak zlé rozhodnutia k dobrým. Rozhodnutie nemožno hodnotiť len na základe výsledku; napr. kúpa žrebu v lotérii, kde v priemere očakávate stratu (menšiu priemernú výhru než cena žrebu), je zlým rozhodnutím bez ohľadu na to, či nakoniec vyhráte (okrem veľmi výnimočných okolností typu "mám tak málo peňazí, že od hladu do zajtra umriem či už si žreb kúpim, alebo nie"). Ak investujete do rizikovejších aktív, skôr či neskôr realizujete nejakú stratu; to však nijako neznamená, že vaše rozhodnutie investovať bolo zlé.
Dávajte tiež pozor, že pri hodnotení rozhodnutia možno zohľadňovať len informácie, ktoré boli v momente rozhodovania k dispozícii. Môžete si vynadať, že ste zisťovaniu informácií venovali málo času, ale nie zato, čo sa zistilo až oveľa neskôr a nijako o tom nebolo možné vedieť v čase rozhodovania.
Taktiež by ste nemali zabúdať pri rozhodovaní hľadieť dopredu: je jedno, koľko ste niečomu venovali času či úsilia v minulosti (sunken cost fallacy), podstatné je, čo možno čakať v budúcnosti. Podobne nemožno naivne zovšeobecňovať historické výnosy akcií či podielových fondov: mnoho vecí skôr vykazuje mean reversion, čiže aktíva, ktorým sa v posledných rokoch darilo zle, majú sklon vykazovať vyššie výnosy ako tie, ktorým sa darilo dobre.
Zoznámte sa aj s pojmom cena stratenej príležitosti (lost opportunity cost): ak si niečo vyberiete, zároveň sa vzdávate všetkého ostatného, čo by ste si mohli vybrať. Napríklad celoživotné fajčenie či denná káva v Starbucks znamená vzdať sa stotisíc či viac eur, ktoré by ste mohli do dôchodku ušetriť (cez investovanie do akcií), ak by ste nefajčili a nekupovali drahú kávu.